Po mníchovskom diktáte (rozdelení Československa a jeho začlenení do Nemeckej sféry vplyvu; viď. časť Predvečer vojny) bolo už aj Francúzsku a Veľkej Británii jasné, že politika ústupkov voči Nemecku je úplne neúčinná a tak je potrebné Nemecko v jeho mocenskom vzostupe a územnej rozpínavosti zastaviť inak. Bolo všeobecne známe, že ďalšou obeťou Nemecka malo byť Poľsko. Preto narýchlo uzavreli Francúzsko a Veľká Británia s Poľskom dohodu o vzájomnej vojenskej pomoci. Nemecko však šikovnou diplomaciou dokázalo vykompenzovať hrozbu bývalých spojencov nájdením iného spojenca – dohodou so Sovietskym zväzom (tzv. Pakt Molotov – Ribentrop, pomenovaný podľa ministrov zahraničných vecí oboch krajín, ktorý dohodu podpísali). Táto dohoda bola v skutočnosti najmä dohodou o vzájomnom neútočení. Mala však niekoľko tajných dodatkov podľa ktorých si obe krajiny rozdelili sféry vplyvu v Poľsku. Touto dohodou sa Hitlerovi uvoľnili ruky pre napadnutie Poľska. 1. septembra 1939 po zinscenovaných incidentoch a provokáciách Nemecko zaútočilo na Poľsko (útokom nemeckého krížnika Schlesswig-Holstein na poľský prístav Gdansk). Tým sa začala druhá svetová vojna v Európe. Hneď 3. septembra 1939 vypovedali Francúzsko a Veľká Británia formálne Nemecku vojnu, avšak na pomoc Poľsku neposlali žiadne pozemné jednotky. Statočná poľská armáda sama hrdinsky bránila svoju krajinu pred agresorom, avšak osamotená nedokázala dlho nemeckej armáde čeliť. Ich šance na úspech definitívne pochoval útok Sovietskeho zväzu z východu, presne podľa tajných dodatkov dohody o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR. Sovietsky zväz napadol Poľsko 17. septembra 1939. Varšava kapitulovala 28. septembra. Poľsko bolo následne rozdelené medzi Nemecko a Sovietsky zväz.
Molotov podpisuje dohodu o vzájonom neútočení. Za ním stojí Ribbentrop a Stalin.