Východný front - 1944
Leningrad ako aj jeho zásobovacia cesta zostali aj po sovietskej operácii Iskra (viď rok 1943) naďalej v dostrele nemeckého delostrelectva. Až 15. januára 1944 začali sovietske jednotky rozsiahlejšiu útočnú operáciu, ktorá mala zahnať nacistov ďalej od mesta. Nemecká obrana však bola v tejto oblasti dobre opevnená. Vzhľadom na to, že front sa na tomto úseku príliš nepohyboval už asi dva roky, mali nemecké jednotky veľa času na to, aby vybudovali skutočne silné obranné pozície. Za prvý deň bojov sa cez tieto postavenia podarilo postúpiť sovietskym streleckým jednotkám iba okolo o 3500metrov. Nemecké jednotky však boli pod veľkým tlakom nútené ustupovať. 26. januára 1944 bolo bezpečné spojenie medzi Leningradom a Moskvou obnovené. 900-dňová blokáda mesta, ktorá si vyžiadala státisíce ľudských životov sa skončila.
Treba zdôrazniť, že v dobe, keď sa západní spojenci vylodili v severnom Francúzsku, sa sovietsko-nemecký front nachádzal ešte stovky km od východných hraníc nacistického Nemecka. Po dlhých prípravách v júni 1944 prešla sovietska armáda znova do útoku, aby dokončila oslobodenie sovietskeho územia a zároveň, aby podľa daného sľubu v Teheráne znemožnila nacistickému Nemecku premiestňovať vojská z východu na nový západný front. Na východe bola stále nasadená väčšina nacistických vojenských síl. V lete 1944 tu bolo sústredených okolo 4 miliónov nacistických vojakov spolu so satelitnými vojskami. Proti týmto na sovietskej strane stálo takmer 7 miliónov vojakov. Hlavný úder hodlalo sovietske velenie previesť v Bielorusku, kde front po zimných a jarných operáciách, prevedených na severnom krídle a Ukrajine, tvorila obrovský oblúk obrátený k východu. 23. júna uskutočnila sovietska armáda veľkú ofenzívu (operácia Bagration – pomenovaná po ruskom dôstojníkovi z čias napoleonských vojen) proti nacistickej skupine armád Stred, ktorej 700 km dlhý front zasahoval ešte stále hlboko do sovietskeho územia.
Veľkú pomoc poskytovali sovietskym armádam bieloruské partizánske oddiely, ktoré v predvečer ofenzívy zasadili hromadný úder prísunovým cestám nepriateľa. Vojenskej operácie v Bielorusku, patrila k najrozsiahlejším v druhej svetovej vojne. 3. júla bolo hlavné mesto Bieloruska oslobodené. Na východ od Minska vznikol rozsiahly kotol, v ktorom bola uzavretá nacistická armáda v počte asi 100.000 mužov. Pokusy vyprostiť ju z obkľúčenia skončili neúspechom a do 11. júla boli jej zvyšky zničené. Nacistický front v Bielorusku v podstate prestal jestvovať. Porážka, ktorú Nemci utrpeli sa dá považovať za druhý Stalingrad – 130 tisíc ich bolo zajatých, vyše 100 tisíc padlo. Z tohto neúspechu sa nacistická armáda už nikdy nespamätala.
Armády 1. bieloruského frontu prenikli koncom júla na širokom fronte až ku strednému toku Visly a začala oslobodzovať Poľsko. Spolu so sovietskymi vojskami bojovala za oslobodenie Poľska aj poľská armáda sformovaná v ZSSR. Už koncom júla začali tiež boje o prístup k varšavskému predmestiu. Za šesť týždňov bojov oslobodili sovietske jednotky pri ofenzíve 600 km. Smerom na západ. Podľa plánov zastala vyčerpaná sovietska armáda pri Varšave.
Náhľad fotografií zo zložky Východný front