Východný front - 1942
Aj napriek neúspechu v bojoch o Moskvu, v ktorých stroskotal plán bleskovej vojny (Blitzkrieg) sa Hitler nevzdal plánu na úplnú porážku ZSSR. Chcel to stihnúť čo najrýchlejšie - kým nebudú USA dostatočne silné, aby vstúpili v plnej sile do vojny.
V roku 1942 už nacistická armáda nebola tak silná, aby mohla viesť útočné operácie pozdĺž celej dĺžky východného frontu. Na Hitlerov rozkaz sa ťažisko útočných operácii presunulo na južné krídlo. V letnej ofenzíve chcel zničiť veľké sovietske armády, získať rozsiahle poľnohospodárske oblasti a zmocniť sa kaukazskej ropy – čo by veľmi oslabilo práve sa zmáhajúci Sovietsky zväz.
Letná ofenzíva armádneho zväzu Juh útočila v dvoch hlavných smeroch. Jeden smer útoku smeroval na Kaukaz k ropným poliam, avšak vďaka silnej sovietskej obrane bol útok týmto smerom na jeseň úplne zastavený. Prekročiť Kaukaz a zmocniť sa jeho ropných polí sa nacistickej armáde nikdy nepodarilo. Cieľom druhého smeru bolo strategické mesto ležiace na Volge – Stalingrad. Útok na mesto sa začal 16. júla. Nemcom sa podarilo už v priebehu augusta preraziť obranu mesta z juhu aj severu. Okrem toho bolo mesto neustále bombardované nemeckým letectvom (tzv. Luftwaffe). V meste bol vyhlásený stav obkľúčenia. Obyvatelia mesta plne podporovali Červenú armádu všetkými prostriedkami – vytvárali občianske oddiely, továrne vyrábali non-stop tanky, ktoré putovali z výrobnej linky priamo na frontové bojisko. 13. septembra sa už bojovalo priamo v meste, čo viedlo nemeckých predstaviteľov k domnienke, že dobyla Stalingrad. Boje v meste však boli natoľko urputné, že sa bojovalo a každú ulicu, budovu, izbu, strechu, pivnicu, kanál... ktoré sa menili na obranné pevnosti. Bitka pútala obrovskú pozornosť západných štátov, ktoré si uvedomovali, že ZSSR nesie celú ťarchu bojov s údernou silou nacistického Nemecka.
Červená armáda v zime 1942 - 1943 podnikla „operáciu Urán“, ktorou obkľúčila v Stalingrade a jeho okolí niekoľko stotisíc vojakov vojsk Osi. Do zajatia padlo okolo 91 000 nemeckých vojakov (z pôvodnej 400 000 nacistickej armády generála Paulusa bojujúcej o mesto). Zo zajatia sa do Nemecka po roku 1953 z nich vrátilo 5 000 - 6 000. Sami Nemci uvádzajú, že zo Stalingradského kotla sa po zemi podarilo uniknúť len jedinému vojakovi!!! Odhady hovoria, že od začiatku letnej ofenzívy prišli vojská Osi v južnej časti ZSSR o asi 850 000 vojakov. K nim patrili aj rumunské armády, ktoré pôvodne zabezpečovali okolie Stalingradu a chránili a zabezpečovali tak nemecké jednotky bojujúce v meste. Tieto rumunské jednotky sa po sovietskom obkľúčení pridali na stranu Červenej armády a bojovali v jej súčinnosti až do konca vojny. Boli taktiež súčasťou armád, ktoré neskôr oslobodili Slovensko. Porážka pri Stalingrade bola prvou zásadnou porážkou nacistickej armády v druhej svetovej vojne, bola začiatkom jej konca. Okrem zničenia celej armády stratilo Nemecko v bitke o Stalingrad celoročnú produkciu zbraní a munície, zatiaľ čo ZSSR si získali obrovský rešpekt a uznanie v očiach protifašistickej koalície ako aj obrovskú vojensko-strategickú výhodu, ktorú hneď začali využívať.
Návrat obyvateľov Stalingradu (1943)
Náhľad fotografií zo zložky Východný front